Zdravotné účinky sálavého tepla

Teplo z kachľovej pece môže zmierniť bolesti

 

Vedecká štúdia AKH a VFH preukázala pozitívny vplyv pri liečbe reumatických ochorení

Gerhard Dalla-Bona

 

Kachľová pec je známa svojimi blahodarnými účinkami na organizmus človeka, má relaxačné účinky, pôsobí ako wellness oáza. Poznáme aj ďalšie zdraviu prospešné účinky kachľovej pece ako napríklad pozitívny vplyv vykurovania miestnosti kachľovou pecou pre alergikov, keďže sálavé vykurovanie výrazne znižuje vírenie prachu v miestnosti. Avšak nie je tak známe, že príjemné sálavé teplo z keramických kachlíc by mohlo mať na  pacientov s reumatickými chorobami pozitívny vplyv na zmiernenie bolesti. Bolo to preukázané štúdiou Reumatologickej ambulancie všeobecnej nemocnice (AKH) vo Viedni a Lekárskou univerzitou vo Viedni v spolupráci s Kachliarskym skúšobným a výskumným ústavom.

 

Je známe, že teplo je vo všeobecnosti vhodné na liečenie najrôznejších ochorení. Toto ľudia vedeli, keď ešte neboli žiadni doktori. Prirodzený inštinkt, pomôcť si teplom, viedol v priebehu dejín k rôznym myšlienkam a pomocným prostriedkom. V dávnych časoch, keď ešte ľudia nebývali v obydliach, si jednoducho ohrievali telo priamo na ohni. Z týchto čias pochádzajú tzv. „ohňové misky“ z hliny alebo kovu, ktoré sa v orientálnych krajinách používajú dodnes. Misky naplnené žeravými uhlíkmi umožňovali, aby si ľudia pri akejkoľvek bolesti alebo keď im bola zima, mohli zohriať ruky alebo nohy.

Z „ohňových misiek“ neskôr vznikli „posteľné panvice“ a možno aj prenosné ohrievač nôh. Od 17. storočia sa používali ohrievače rúk alebo ohrievacie gule z ocele, mosadze alebo medi, ktoré boli tiež naplnené žeravými uhlíkmi. Ohrievacie fľaše z cínu a hliny – známe už okolo roku 1520 – boli naplnené horúcou vodou alebo – kde bola voda vzácna – pieskom. Chudobnejšie obyvateľstvo dlho používalo vyhladené tehly so zaoblenými rohmi, aby sa neporanili. Tie sa pred použitím museli najprv zohriať v peci.

Približne v rokoch 1890 až 1910 bola do domácností - prevažne v mestách a v menšej miere aj na vidieku - zavedená elektrina. Odvtedy sa začala priemyselná výroba elektrických ohrievačov vo forme už známych fliaš (valcov) alebo ohrievača postele. Približne v rovnakom čase sa začala vyrábať elektrická poduška, ako aj ohrievač nôh, ktorý vyzeral ako nadmerne veľká topánka, do ktorej si môžeme dať obe nohy a ohriať si ich. Všetko sa to prirodzene stalo súčasťou domácich spotrebičov a už nemá nič spoločné s medicínskou liečbou.

 

Prvý krok  medicíny v oblasti „hypertermie“ - sa prejavil pri liečení chorôb cieleným zahriatím organizmu, čo umelo vyvolalo horúčku. „Daj mi silu, vyvolať horúčku a ja vyliečim každú chorobu.“ Povedal grécky lekár a filozof Parmenides, už v roku 500 pred Kristom. V priebehu storočí sa našli rôzne oblasti využitia. Pri boji s infekčnými chorobami bolo niekedy bežné umelé vyvolanie horúčky s pomocou pyrogénov (látky, ktorá po vstreknutí do organizmu vyvoláva horúčku). V súčasnosti sa hypertermia (stav zvýšenej teploty organizmu) využíva hlavne pri liečbe rakoviny. Postihnuté partie tela sa zahrievajú pomocou mikrovĺn, rádiových vĺn alebo ultrazvukových vĺn na teplotu 40 °C až 44 °C.

 

Keďže je známe, že keramické kachlice odovzdávajú rovnomerné sálanie v infračervenej vlnovej dĺžke (aj keď samozrejme nie pri takých teplotách, ktoré sa dosahujú v  prístrojoch na dosiahnutie hypertermie), chceli sme preskúmať detailnejšie tento efekt na človeka. A tak sa uskutočnila nákladná štúdia, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 45 pacientov s polyartrózou prstov. Jednalo sa o zápalové ochorenie kĺbov, v týchto prípadoch spôsobené reumou. Pacienti boli rozdelení do dvoch skupín: skupina „kachľová pec“ a kontrolná skupina.

 

Liečba pacientov trvala celkovo tri týždne a pozostávala z trojhodinového pobytu pacientov v miestnosti vykurovanej kachľovou pecou trikrát do týždňa. Medzitým sa robil kontrolný klinický výskum. Pričom sa testovali napríklad funkcie rúk, vyšetrovala sa aj krv v súvislosti so zápalovými hodnotami. Okrem toho sa s pomocou dotazníkov, ktoré boli spravené s pacientmi, zaznačila mierka ťažkostí s pomenovanou stupnicou bolesti. Vo vyhodnotení boli potom hodnoty získané pri výskume vpísane do štyroch stupníc (ktoré mali dosť komplikované medicínske názvy). Keď to zhrnieme, vyplynulo z toho, že pri posúdení bolesti vo všetkých štyroch stupniciach bolo dosiahnuté zlepšenie u pacientov, ktorý sa ohrievali teplom z kachľovej pece oproti pacientom z druhej skupiny. Traja špecialisti zodpovední za výskum Prof. Dr. Klaus Machold, Prof. Dr. Josef Smolen a Dr. Tanja Stamm prišli po spracovaní klinických výsledkov k jednoznačnému záveru, že pri dlhšie trvajúcej liečbe pacientov s teplom z kachľovej pece, môže byť dosiahnutý značný pozitívny efekt pri zmiernení bolesti.

                                                                                                                                                                                     Preložila: Ing. Elena Bobocká

Kontakujte nás

Máte nejaké otázky, alebo potrebujete poradiť s výberom? Kontaktujte nás na tel. čísle 0905 520 569, alebo použite kontaktný formulár a my vás budeme kontaktovať.

CAPTCHA
Opíšte text z obrázku
Obrázková CAPTCHA
Vložte znaky zobrazné na obrázku.