Sálavé teplo a jeho zdravotné účinky

Sálavé teplo z kachľovej pece môže zmierniť bolesti Kachľová pec je známa svojimi blahodarnými účinkami na organizmus človeka, má relaxačné účinky, pôsobí ako wellness oáza. Poznáme aj ďalšie zdraviu prospešné účinky kachľovej pece ako napríklad pozitívny vplyv vykurovania miestnosti kachľovou pecou pre alergikov, keďže sálavé vykurovanie výrazne znižuje vírenie prachu v miestnosti. Avšak poznatok o tom, že sálavé teplo by mohlo mať pozitívny vplyv na zmiernenie bolesti u reumatických pacientov, nie je tak známy. Bolo to preukázané štúdiou Reumatologickej ambulancie všeobecnej nemocnice (AKH) vo Viedni a Lekárskou univerzitou vo Viedni v spolupráci s Kachliarskym skúšobným a výskumným ústavom.

História využívania sálavého tepla

To, že teplo je dobrým pomocníkom pri liečení najrôznejších ochorení, je známy fakt, ktorý ľudia

vedia od pradávna. Už v ďalekej minulosti viedol ľudí prirodzený inštinkt k rôznym zlepšovacím návrhom ako si prehriať telo. Z tých čias pochádzajú tzv. ohňové misky z hliny alebo kovu, ktoré sa v orientálnych krajinách používajú dodnes. Jednalo sa o misky naplnené žeravými uhlíkmi. Teplo, ktoré z nich sálalo, umožňovalo si zohriať končatiny v prípade zimy či bolesti.

Z „ohňových misiek“ neskôr vznikli „posteľné panvice“ a možno aj prenosné ohrievače nôh. Od 17. storočia sa používali ohrievače rúk alebo ohrievacie gule z rôznych materiálov, najčastejšie z ocele, mosadze alebo medi, ktoré boli rovnako naplnené žeravými uhlíkmi. Ohrievacie fľaše z cínu a hliny – známe už okolo roku 1520 – sa plnili horúcou vodou alebo, kde bola voda vzácna, pieskom. Chudobnejšie obyvateľstvo dlho používalo vyhladené v peci zohriate tehly so zaoblenými rohmi, aby sa neporanili.

Približne v rokoch 1890 až 1910 bola do domácností – prevažne v mestách a v menšej miere aj na vidieku – zavedená elektrina. Odvtedy sa začala priemyselná výroba elektrických ohrievačov vo forme už známych fliaš (valcov) alebo ohrievača postele. Približne v rovnakom čase sa začala vyrábať elektrická poduška, ako aj ohrievač nôh, ktorý vyzeral ako nadmerne veľká topánka, do ktorej si môžeme dať obe nohy a ohriať si ich. Všetko sa to prirodzene stalo súčasťou domácich spotrebičov a už nemá nič spoločné s medicínskou liečbou.

Prvý krok  medicíny v oblasti „hypertermie“ – sa prejavil pri liečení chorôb cieleným zahriatím organizmu, čo umelo vyvolalo horúčku. „Daj mi silu, vyvolať horúčku a ja vyliečim každú chorobu.“ povedal grécky lekár a filozof Parmenides, už v roku 500 pred Kristom. V priebehu storočí sa našli rôzne oblasti využitia. Pri boji s infekčnými chorobami bolo niekedy bežné umelé vyvolanie horúčky s pomocou pyrogénov (látky, ktorá po vstreknutí do organizmu vyvoláva horúčku). V súčasnosti sa hypertermia (stav zvýšenej teploty organizmu) využíva hlavne pri liečbe rakoviny. Postihnuté partie tela sa zahrievajú pomocou mikrovĺn, rádiových vĺn alebo ultrazvukových vĺn na teplotu 40 °C až 44 °C.

Štúdia vplyvu sálavého tepla na pacientov s polyatrózou prstov

Keďže je známe, že keramické kachlice odovzdávajú rovnomerné sálanie v infračervenej vlnovej dĺžke (aj keď samozrejme nie pri takých teplotách, ktoré sa dosahujú v  prístrojoch na dosiahnutie hypertermie), chceli sme preskúmať detailnejšie tento efekt na človeka. A tak sa uskutočnila nákladná štúdia, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 45 pacientov s polyartrózou prstov. Jednalo sa o zápalové ochorenie kĺbov, v týchto prípadoch spôsobené reumou. Pacienti boli rozdelení do dvoch skupín: skupina „kachľová pec“ a kontrolná skupina.

Liečba pacientov trvala celkovo tri týždne a pozostávala z trojhodinového pobytu pacientov v miestnosti vykurovanej kachľovou pecou trikrát do týždňa. Medzitým sa robil kontrolný klinický výskum. Pričom sa testovali napríklad funkcie rúk, vyšetrovala sa aj krv v súvislosti so zápalovými hodnotami. Okrem toho sa s pomocou dotazníkov, ktoré pacienti vypĺňali, zaznačila mierka ťažkostí s pomenovanou stupnicou bolesti. Vo vyhodnotení boli potom získané hodnoty vpísane do štyroch stupníc (ktoré mali dosť komplikované medicínske názvy).

Záver

Keď to zhrnieme, vyplynulo z toho, že pri posúdení bolesti vo všetkých štyroch stupniciach bolo dosiahnuté zlepšenie u pacientov, ktorí sa ohrievali teplom z kachľovej pece oproti pacientom z druhej skupiny. Traja špecialisti zodpovední za výskum Prof. Dr. Klaus Machold, Prof. Dr. Josef Smolen a Dr. Tanja Stamm prišli po spracovaní klinických výsledkov k jednoznačnému záveru, že pri dlhšie trvajúcej liečbe pacientov s teplom z kachľovej pece, môže byť dosiahnutý značný pozitívny efekt pri zmiernení bolesti.

Zdroj: Vedecká štúdia Reumatologickej ambulancie všeobecnej nemocnice (AKH) vo Viedni a Lekárskej univerzitou vo Viedni (Gerhard Dalla-Bona)

Preložila: Ing. Elena Bobocká