Kachľová pec - Ignis Krby

Stres zabíja – vplyv ohňa a sálavého tepla na naše zdravie

Nie je nič nové, keď povieme, že žijeme v stresujúcej dobe. Stres je jeden z hlavných vplyvov, ktoré spúšťajú v našich telách chorobné procesy. Čiže nepriamo sa dá povedať, že stres zabíja!

Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa snažíme hľadať spôsoby ako uniknúť z každodenných stresujúcich povinností. Niekto cvičí jógu, niekto behá a iným stačí pohľad do blčiaceho ohňa s pocitom príjemného tepla na koži.

Antistresujúci pohľad

Už naši predchodcovia považovali oheň za symbol bezpečia a domova. Preto vedci predpokladajú, že príjemné pocity, ktoré máme pri sledovaní plameňov v ohnisku máme už geneticky zakódované.

Podľa výskumu, ktorý prebiehal na univerzite v Alabame, už po pár minútach dochádza k poklesu krvného tlaku a človek sa cíti uvoľnený. Na základe toho sa predpokladá, že pokojné sledovanie blkotajúceho ohňa môže dopomôcť k znižovaniu pocitov úzkosti a tým prispievať k odbúravaniu nahromadeného stresu.

Pri blčiacom ohni to však nekončí, teplo ktoré produkuje vieme pretaviť do príjemného zdraviu prospešného sálavého tepla a to prostredníctvom akumulačného krbu či kachľovej pece.

Tepelné žiarenie, ktoré produkuje sálavé teplo, vytvára v interiéri relatívne nízke teploty bez zvýšeného prúdenia vzduchu = vírenia prachu a v zdravých medziach vlhkosti 30 – 50 %. Tým je tento spôsob vykurovania viac ako vhodný pre alergikov, astmatikov, či ľudí, ktorí trpia na ochorenia horných dýchacích ciest.

IGNIS KRBY - kachľový akumulačný krb s krbovou vložkou Hoxter

Tým, že je sálavé teplo príbuzné slnečnému žiareniu, má pozitívny vplyv na ľudské zdravie. Existuje viacero medicínskych štúdií, ktoré toto tvrdenie potvrdzujú.

Telesný kontakt s nahriatými kachlicami alebo sálavými plochami akumulačného krbu podporuje látkovú výmenu. Teplo ohrieva telo smerom dovnútra a tým umožňuje, aby sa odpadové látky, ktoré sa ukladajú v podkožných tukoch rozpustili a zároveň vyplavili von z tela.

Každý poznáme príjemný pocit uvoľnenia svalov po návšteve sauny. Tak prečo si nedopriať obdobný zážitok aj doma. Ďalší pozitívny a naozaj príjemný účinok sálavého tepla je uvoľnenie svalov a napätia v nich.

Na zníženie krvného tlaku má vplyv okrem sledovania plameňov v krbe aj sálavé teplo. Zároveň podporuje krvný obeh v tele.

Medzi ďalšie podstatné zdravotné benefity patria:

  • Zlepšenie zásobovania tela kyslíkom
  • Má pozitívny vplyv na imunitný systém
  • Podpora samoliečebného procesu

Stres zabíja, no vás sa to nemusí týkať. Nájdite si spôsob ako sa zbaviť stresu. Pokiaľ vám v tom vieme pomôcť aj my prostredníctvom kvalitného akumulačného krbu či kachľovej pece, neváhajte nás kontaktovať.

Ignis krby logo
IGNIS krby - kachľová pec a sálavé teplo

Sálavé teplo a jeho zdravotné účinky

Sálavé teplo z kachľovej pece môže zmierniť bolesti

Kachľová pec je známa svojimi blahodarnými účinkami na organizmus človeka, má relaxačné účinky, pôsobí ako wellness oáza. Poznáme aj ďalšie zdraviu prospešné účinky kachľovej pece ako napríklad pozitívny vplyv vykurovania miestnosti kachľovou pecou pre alergikov, keďže sálavé vykurovanie výrazne znižuje vírenie prachu v miestnosti. Avšak poznatok o tom, že sálavé teplo by mohlo mať pozitívny vplyv na zmiernenie bolesti u reumatických pacientov, nie je tak známy. Bolo to preukázané štúdiou Reumatologickej ambulancie všeobecnej nemocnice (AKH) vo Viedni a Lekárskou univerzitou vo Viedni v spolupráci s Kachliarskym skúšobným a výskumným ústavom.

Sálavé teplo a jeho využitie v histórii

To, že teplo je dobrým pomocníkom pri liečení najrôznejších ochorení, je známy fakt, ktorý ľudia vedia od pradávna. Už v ďalekej minulosti viedol ľudí prirodzený inštinkt k rôznym zlepšovacím návrhom ako si prehriať telo. Z tých čias pochádzajú tzv. ohňové misky z hliny alebo kovu, ktoré sa v orientálnych krajinách používajú dodnes. Jednalo sa o misky naplnené žeravými uhlíkmi. Teplo, ktoré z nich sálalo, umožňovalo si zohriať končatiny v prípade zimy či bolesti.

Z „ohňových misiek“ neskôr vznikli „posteľné panvice“ a možno aj prenosné ohrievače nôh. Od 17. storočia sa používali ohrievače rúk alebo ohrievacie gule z rôznych materiálov, najčastejšie z ocele, mosadze alebo medi, ktoré boli rovnako naplnené žeravými uhlíkmi. Ohrievacie fľaše z cínu a hliny – známe už okolo roku 1520 – sa plnili horúcou vodou alebo, kde bola voda vzácna, pieskom. Chudobnejšie obyvateľstvo dlho používalo vyhladené v peci zohriate tehly so zaoblenými rohmi, aby sa neporanili.

Elektrina – krok vpred

Približne v rokoch 1890 až 1910 bola do domácností – prevažne v mestách a v menšej miere aj na vidieku – zavedená elektrina. Odvtedy sa začala priemyselná výroba elektrických ohrievačov vo forme už známych fliaš (valcov) alebo ohrievača postele. Približne v rovnakom čase sa začala vyrábať elektrická poduška, ako aj ohrievač nôh, ktorý vyzeral ako nadmerne veľká topánka, do ktorej si môžeme dať obe nohy a ohriať si ich. Všetko sa to prirodzene stalo súčasťou domácich spotrebičov a už nemá nič spoločné s medicínskou liečbou.

Prvý krok  medicíny v oblasti „hypertermie“ – sa prejavil pri liečení chorôb cieleným zahriatím organizmu, čo umelo vyvolalo horúčku. „Daj mi silu, vyvolať horúčku a ja vyliečim každú chorobu.“ povedal grécky lekár a filozof Parmenides, už v roku 500 pred Kristom. V priebehu storočí sa našli rôzne oblasti využitia. Pri boji s infekčnými chorobami bolo niekedy bežné umelé vyvolanie horúčky s pomocou pyrogénov (látky, ktorá po vstreknutí do organizmu vyvoláva horúčku). V súčasnosti sa hypertermia (stav zvýšenej teploty organizmu) využíva hlavne pri liečbe rakoviny. Postihnuté partie tela sa zahrievajú pomocou mikrovĺn, rádiových vĺn alebo ultrazvukových vĺn na teplotu 40 °C až 44 °C.

Štúdia vplyvu sálavého tepla na pacientov s polyatrózou prstov

Keďže je známe, že keramické kachlice odovzdávajú rovnomerné sálanie v infračervenej vlnovej dĺžke (aj keď samozrejme nie pri takých teplotách, ktoré sa dosahujú v  prístrojoch na dosiahnutie hypertermie), chceli sme preskúmať detailnejšie tento efekt na človeka. A tak sa uskutočnila nákladná štúdia, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 45 pacientov s polyartrózou prstov. Jednalo sa o zápalové ochorenie kĺbov, v týchto prípadoch spôsobené reumou. Pacienti boli rozdelení do dvoch skupín: skupina „kachľová pec“ a kontrolná skupina.

IGNIS krby - sálavé teplo

Liečba pacientov trvala celkovo tri týždne a pozostávala z trojhodinového pobytu pacientov v miestnosti vykurovanej kachľovou pecou trikrát do týždňa. Medzitým sa robil kontrolný klinický výskum. Pričom sa testovali napríklad funkcie rúk, vyšetrovala sa aj krv v súvislosti so zápalovými hodnotami. Okrem toho sa s pomocou dotazníkov, ktoré pacienti vypĺňali, zaznačila mierka ťažkostí s pomenovanou stupnicou bolesti. Vo vyhodnotení boli potom získané hodnoty vpísane do štyroch stupníc (ktoré mali dosť komplikované medicínske názvy).

Záver

Keď to zhrnieme, vyplynulo z toho, že pri posúdení bolesti vo všetkých štyroch stupniciach bolo dosiahnuté zlepšenie u pacientov, ktorí sa ohrievali teplom z kachľovej pece oproti pacientom z druhej skupiny. Traja špecialisti zodpovední za výskum Prof. Dr. Klaus Machold, Prof. Dr. Josef Smolen a Dr. Tanja Stamm prišli po spracovaní klinických výsledkov k jednoznačnému záveru, že pri dlhšie trvajúcej liečbe pacientov s teplom z kachľovej pece, môže byť dosiahnutý značný pozitívny efekt pri zmiernení bolesti.

Zdroj: Vedecká štúdia Reumatologickej ambulancie všeobecnej nemocnice (AKH) vo Viedni a Lekárskej univerzitou vo Viedni (Gerhard Dalla-Bona)

Preložila: Ing. Elena Bobocká

Counterfeit medicaments are putting the whole world at risk